Poloninské  Karpaty -„ kraj  lesov  zvrásnený  horami  ako  kus  papiera,  ktorý sa  chystáme hodiť do pece.  Kraj  kopcov na  kopcoch a roklín v roklinách, kde sa v tlejúcom  súmraku pralesov rodia  pramene  a  umierajú  prastaré  javory. A vysoko  na  horách, nad pralesmi už, a blízko plynúcim oblakom  ležia slnkom  zaliate  plochy slávnych  polonín “.  Tieto slová, v tridsiatych  rokoch  minulého storočia očareného Ivana Olbrachta, keď ešte  vrcholila pastierska sláva Polonín, neboli doteraz prekonané  a v tomto kraji platia dodnes.  Hoci pastierska sláva je už takmer minulosťou, vrchy  zostali  verné  tejto  charakteristike  a stoja na svojich miestach. Čakajú trpezlivo na svoju novú slávu – slávu turistickú. Vysoké  Poloniny Zakarpatska  a  Maramurešu sa  otvorili až  na začiatku deväťdesiatych rokov. Vznešené  vrchy na východe, boli  roky len  predmetom  túžob československých a poľských turistov. Pomalý čas, či stroj času, pôsobia na človeka  západu, ako aqua viva.  Slovami  klasika  Polonín: „Pretože  v tomto kraji lesov žijú dosiaľ deje  akým sa blažene  usmievame  len  preto,  že  sa  u  nás  nestávajú  už  po  stáročia“. Poloniny si  určili  meno samé.  Sú  výnimkou,  pretože  ich  názov nevznikol  iniciatívy objaviteľov  ani  z  dôvodov  geografických,  či  geomorfologických.  Tento  podcelok Východných  Karpát  je  najnižšou partiou celého horského oblúka. Boli intenzívne  hospodársky  využívané  od čias  Kolonizácie na Valašskom práve. Karpatskí   vrchári,  zvlášť  Huculi, žili  od  údolí  až  po hrebene.  Pastiersky spôsob života si  žiadal čoraz viac pastvín. Tunajší  horali  získavali  nové  plochy  neustálym  posúvaním  hornej aj  dolnej hranice lesa. Tak vznikali rozsiahle vysokohroské lúky aj vysoko na hrebeňoch. Osídľovací  proces na tomto území realizovali  prevažne Rusíni. Rusínske  pomenovanie  horskej pastviny – poľany, je prosto polonina. Poloninské Karpaty sú dodnes domovinou  Rusínov ich  teritórium  siaha  od  prameňov  Udavy a Solinky  na slovensko-poľskom pomedzí,  až  po  rumunský  Maramureš.