Rodna
V zovretom údolí marmarošského
Vyšova pomaly
doznievajú Poloninské Karpaty masívom
Marmarošských vrchov a snimi aj
štýl života
Hucuľov. Vo
vysokom sedle Prislop
začína
ďalšia, nová kapitola Karpát aj ich
rumunskej časti Carpati Orientali, Rodna. Často
a právom
uvádzaná ako
Rodneiske alpy. Pietrosul
- Veľký Petros dosahuje
úctyhodných 2303 m. Nad Boršou
a Moiseiom sa
vznáša tatranským prevýšením
1750 m. S týmito parametrami
Rodna zaujíma miesto v prvej sedmičke
v rámci
celých Karpát. Tak trochu
sa toto horstvo
zatúlalo do
vulkanického vnútorného
pásma medzi
Tibleš (Cibleš) a Calimani(Kalimani). Aj
stavba a tvar pohoria sú v Karpatoch
netypické. Stredne veľké
pohorie má tvar
trojuholníka. Hlavný severný hrebeň
medzi sedlami Šátref
a Rotunda sa kľukatí
na 50
kilometroch dlžky. Tretina
hrebeňa medzi Šátrefom
a sedlom Tarnita
La Cruce má
hôľny, poloninský relief. Severná
rázsocha Pietrosulu
z
neho vybiehajúca je
výrazne alpská. Západne
pokračujúci
hrebeň je
pre pohodové VHT
ako stvorený. Stretnete na ňom
však viac oviec ako turistov. Na
celom hrebeni je len jedna bivaková kamenná
útulňa, na samom Pietrosule. Do
Rodnei sa chodí
väčšinou zo severu.
V pohorí je
len jedna
archaická dvojsedačka,
ktorá poteší pri výstupe na Gargalau,
vo východnej časti
hrebeňa. Čosi
zaujímavé sa už črtá na svahu
nad Turistickým
kompexom
Borša. Po dekáde úpadku
a stagnácie Rodna začína
znovu
žiť.
|