Pirin
Staroslovanský boh hromu Perun
je pôvodcom pomenovania
pohoria. Pirin je na Balkáne výškovo, hoci veľmi
tesne, až tretí po Rile
a gréckom Olympe. Tvarovo a farebne je však
ohurujúco najmalebnejší.
Spôsobila to jeho geológia. Strieda sa tu tmavá
žula so žiarivým mramorom.
Vzniká tak optický dojem, že
najvyšší Vichren
a pokračujúci hrebeň Končeto má
večný sneh aj v najhorúcejšom lete.
Príroda mala v Pirine veľké
nadanie a tvorivú fantáziu. Výsledkom je
množstvo smelých pyramídovitých
štítov v žule a ako nôž ostrý
mramorový hrebeň. Hlavný hrebeň pohoria
je dlhý okolo 70 kilometrov s mnohými rozvetveniami.
Nad hladinu 2800 m sa
týči 10 vrcholov. Vysoké štíty sa
striedajú s hlbokými sedlami
a údoliami. V pohorí po ľadovcoch zostalo 176
jazier vo výškach od
1960 do 2715 metrov n. m. Pirin je národným parkom.
Najvyhľadávanejším je
severný Pirin s turistickým a lyžiarskym
centrom Bansko.
|