Paring V západnej časti Carpati  Meridionali, východne  od  údolia rieky  Jiu (Žiu) sa  zdvíha druhé najvyššie  pohorie Rumunska. Dosť málo sa o ňom píše, dosť málo sa o ňom vie. Patrí zvlášť do  kategórie  „neznámych“ Karpát.  Vyzerá  to  ako  paradox,  ale  nie  je. Len výška nestačí. Paring sa totiž zrodil v bohatej rodine. Je členom horského zoskupenia a je asi príliš mohutný, a tak  trochu tvarovo  lenivý. Široké  ramená,  rozľahlé  údolia,  veľké  priestranstvá.  Akoby  pri  jeho  modelovaní  chýbalo  kus  fantázie  i  energie.  Nie  div,  že  susedný,  ostro  rezaný Retezat  mu  zaberá  miesto  na  slnku.   Pohorie  má  dve   horské  strediská,   ktoré  sú  viac lyžiarskymi ako  turistickými.  Na  severozápade  je  to  Turistická zóna Rusu so sedačkovou lanovkou  na  Poianu  Nedeii  pod  vrcholom  Paringul Mic 2074 m. Druhá  na  juhovýchode pohoria  Staciunea  Ranca.   Tá   slúži   na   rekreáciu  a  nástup  na  hrebeň  z  východu. Zóna  Rusu, neďaleko baníckeho centra Petrošani s rýchlikovou železničnou stanicou, je preto aj najlepšie vybavenou. Paringul Mare 2518  m n. m.  stoji  v západnej časti hlavného  na  juh vyhnutého  hrebeňa.  Preto aj väčšina výstupov  na  jeho temeno  začína  z  tejto  strany.  Pre väčšinu  zdatných  turistov stačí jeden deň, samozrejme  za dobrého počasia. Na absolvovanie celého hrebeňa treba viac dní. Hrebeň Paringu má strmé až zrázne severné stráne, na juh klesá  miernymi,   tiahlymi   úbočiami,   vhodnými   na  únik  v   prípade  nepohody.                 Úvodnú  charakteristiku netreba  brať ako hodnotenie,  je to  len pokus  o vysvetlenie   menšej publicity tohto pohoria. A tá chráni toto  vysoké a súčasne pohodlné pohorie pred nadmernou  návštevnosťou.