|
Ceahlau
Uprostred
rumunských
Carpati
Orientali, na západnom
okraji
moldavského kraja Neamt, stoji bizarno krásna horská skupina.
Vysoký hrebeň venčený kaskádami
a
belostnými vežami
zaujme okamžite
oči každého, zvlášť
z
údolia Bistrice,
v súčasnosti vyplnenom
priehradným jazerom
Bicaz.
Ceahlau, známe
už v
stredoveku, ale najmä v
období romantizmu bolo silným
inšpiračným prameňom pre
umelcov pera i husľového kľúča. Rozlohou neveľké horstvo nesie aj
prívlastok duchovné
- sväté. Oddávna
bolo
domovom
mníchov pustovníkov a túto pečať potvrdzuje dodnes. Rekreačné centrum vzniklo pri starom monastýre Durau. Atraktívne pre
oddych, dobre vybavené vrchy sú naviac
optimálne prístupné. Nie div, že sú cieľom mnohých domácich i
zahraničných návštevníkov. Súčasne je to aj,
a predovšetkým, pútnické miesto rumunskej pravoslávnej
ortodoxie.
Dominantami horstva
sú Toaca (klopačka) 1904 m,
s vežou Panaghia
a najvyšší Ocolašul Mare 1907
m. Na hrebeni nad
1700
m je pútnický
drevený
kláštorný kostolík.
Treba spomenúť dvojposchodový
vodopád cascada Duruitoarea na úpätí vrchov. Ceahlau používa ochranu ako národný park,
poskytuje útočiská v
dvoch horských chatách a
je sídlom
dobre fungujúcej horskej služby Salvamont. Hrebeňová
náhorná plošina medzi vrcholmi Toaca
a Ocolašul Mare je
ideálnou galériou
do údolia jazera Bicaz i
na okolitý svet.
|
|
|