Ceahlau

Uprostred  rumunských  Carpati Orientali, na  západnom  okraji moldavského kraja Neamt,  stoji   bizarno  krásna  horská  skupina. Vysoký  hrebeň  venčený   kaskádami a belostnými  vežami  zaujme  okamžite oči  každého,  zvlášť  z  údolia  Bistrice, v súčasnosti vyplnenom priehradným  jazerom  Bicaz.
Ceahlau,    známe    v   stredoveku,   ale  najmä   v  období   romantizmu   bolo  silným inšpiračným   prameňom   pre  umelcov   pera  i   husľového   kľúča.   Rozlohou  neveľké  horstvo   nesie   aj   prívlastok   duchovné - sväté.   Oddávna   bolo   domovom    mníchov  pustovníkov  a túto  pečať  potvrdzuje  dodnes.   Rekreačné  centrum   vzniklo  pri  starom  monastýre  Durau.  Atraktívne  pre oddych,  dobre  vybavené  vrchy    naviac optimálne  prístupné.    Nie  div,  že    cieľom   mnohých   domácich  i  zahraničných  návštevníkov.  Súčasne  je  to  aj, a  predovšetkým,  pútnické  miesto  rumunskej  pravoslávnej ortodoxie.
Dominantami  horstva sú Toaca (klopačka) 1904 m, s vežou Panaghia a najvyšší  Ocolašul  Mare  1907 m.   Na   hrebeni   nad   1700 m   je    pútnický   drevený   kláštorný    kostolík.   Treba   spomenúť   dvojposchodový    vodopád   cascada   Duruitoarea   na   úpätí  vrchov.  Ceahlau  používa  ochranu  ako   národný   park,  poskytuje  útočiská  v  dvoch   horských  chatách  a  je  sídlom  dobre  fungujúcej  horskej  služby  Salvamont.  Hrebeňová náhorná   plošina   medzi   vrcholmi  Toaca a  Ocolašul Mare je ideálnou  galériou do  údolia  jazera  Bicaz  i  na  okolitý  svet.